Taká je PRAVDA,že skutoční umelci odovzdávajú svoje nadanie pre väčšiu rodinu,t.j.pre národ,rasu,ľudstvo a pre všetko živé na tejto ZEMI.Len postupne,rozvíjaním svojho ducha v čase,môžeme sa dostávať k pravdivým vysvetleniam ich vnútorných vnuknutí.
„Jemný človek veľa cíti,veľa počuje a veľa vidí!“
Ale i náš „malý“ SLOVENSKÝ NÁROD mal takéto osobnosti,ktoré sa obetovali,oslobodzovali JEHO dušu a pozdvihovali ju ku hviezdam.A boli odmeňovaní množstvom vnuknutí,z ktorých mnohým,určite dodnes nerozumieme.Kto vie(?),čo videl básnik Ján Kollár v ďalekej budúcnosti,keď napísal:
Co z nás Slávů bude o sto roků?
cože bude z celé Evropy?
Slávský život, na vzor potopy,
rozšíří svých všudy meze kroků.
A ta, kterou měli za otroků
jen řeč křivé Němců pochopy,
ozývati se má pod stropy
paláců i v ústech samých soků.
Vědy slávským potekou též žlabem,
kroj, zvyk i zpěv lidu našeho
bude módným nad Seinou i Labem.
O kýž i já raděj v tu jsem dobu
narodil se panství slávského
aneb potom vstanu ještě z hrobu!
Slávy dcera,1832
Kam až vzlietlo jeho vedomie a čo nám chcel odkázať svojimi poslednými zápiskami pred smrťou:
